Ako vznikli fotografie srnca v bukovom podraste

Srnec

Pri prechádzkach po jarnom lese som často v blízkosti svojho senníka  vydával srnca, pekného šestoráka. Chcel som sa k nemu dostať bližšie, aby som urobil zopár  záberov  a tak som si začal obzerať vhodné miesto, kde by som si naňho mohol počkať. Najprv som si vybral miesto na rúbani kde zvykol vychádzať, to však nebolo úplne šťastné riešenie, pretože rúbaň bola dosť zarastená a šestorák sa zdržiaval hlavne v hustejších miestach.  Podarila sa mi fotka len vo vysokej tráve kde mu bolo vidieť len parôžky.

Musel som teda zmeniť miesto. Tento krát som si vybral miesto s lepším výhľadom kadiaľ srnec občas zvykol prechádzať. Bolo to miesto v prudkom svahu s bukovým podrastom, sadol som si na veľké balvany zarastené machom kde som pekne splýval s prostredím. Do svahu nadomnou som nevidel kvôli veľkému balvanu, ktorý mi slúžil ako opierka chrbta, ak som si chcel overiť či tam niečo  nie je musel som sa otočiť a trochu nadvihnúť. Sedelo sa mi celkom príjemne a užíval som si jemné pofukovanie vetríka a šum lístia. Po asi dvoch hodinách čakania mi začali klipkať oči a začal som trochu podriemkávať. Z príjemného stavu ma prebralo škrabotanie tesne nadomnou. „Čo to môže byť...“ pomaličky som sa otočil a nadvihol, aby som skontroloval čo sa tam deje. Ešte na poli zalepené oči mi skoro vypadli z jamiek „to je ten šestorák“ asi 2metre odomňa si veselo označoval svoje teritórium. Pomaličky som siahol po foťák a našiel som ho v hľadáčiku.

 To už bol o niečo vyššie, ale stále veľmi blízko. Pomaly prešiel okolo mňa do bukového podrastu a v pokoji sa popásal.

Fotenie skončilo keď  zo stromu spadol suchý  konár. Šestorák urobil zopár skokov a už ho nebolo, ale to som už mal zopár fotiek na karte a pekný zážitok na ktorý rád spomínam.